Perniš, M.

Záväzná časť reštrukturalizačného plánu a jeho jednotlivé skupiny
Obligatory part of a restructuring plan and its individual groups

JUDr. Martin Perniš
Paneurópska vysoká škola, Fakulta práva, Ústav súkromného práva

Anotácia

Príspevok sa zameriava na tému záväznej časti reštrukturalizačného plánu a jeho jednotlivých skupín pohľadávok podľa tretej časti, piatej hlavy zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Autor v predkladanom príspevku poukazuje na dôležitosť správnej a dostatočne určito vymedzenej záväznej časti reštrukturalizačného plánu, čo je nevyhnutnosťou pre schválenie plánu ako takého súdom. Analyzuje jednotlivé skupiny pohľadávok, ktoré tvoria súčasť záväznej časti reštrukturalizačného plánu a uvádza spôsob zaradenia pohľadávok do spomínaných skupín.

Annotation

The article focuses on the topic of obligatory part of a restructuring plan and its individual groups of a claims under the part three, section five of Act on Bankruptcy and Restructuring no. 7/2005 Coll. In submit article author refers on the importance of correct and enough certain obligatory part of the restructuring plan, what is necessary for approve of the restructuring plan by court. The article also analyses individual groups of the claims, which are part of the restructuring plan and states the method of inclusion of the claims into the mentioned groups.

Kľúčové slová

Reštrukturalizácia, reštrukturalizačný plán, záväzná časť, veriteľ, dlžník, pohľadávka, skupina pohľadávok

Key words

Restructuring, restructuring plan, obligatory part, creditor, debtor, claim, group of claims

 

Úvod

Cieľom reštrukturalizácie je akceptácia reštrukturalizačného plánu, prostredníctvom ktorého budú v reštrukturalizácii vymedzené práva a povinnosti dlžníka a veriteľa a predovšetkým spôsob, akým budú veriteľmi prihlásené pohľadávky uspokojené.[1]

V zmysle zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZKR“) sa pod reštrukturalizačným plánom rozumie „listina upravujúca vznik, zmenu alebo zánik práv a záväzkov osôb v nej uvedených, ako aj rozsah a spôsob uspokojenia tých účastníkov plánu, ktorí sú veriteľmi prihlásených pohľadávok, prípadne akcionármi dlžníka. Po potvrdení plánu súdom je plán záväzný pre všetkých účastníkov plánu.[2] Reštrukturalizačný plán môžeme charakterizovať aj ako multilaterálny právny úkon, ktorý je možné si predstaviť ako akúsi „zmluvu“ uzatvorenú medzi dlžníkom a veriteľom. Reštrukturalizačný plán by mal byť vypracovaný tak, aby ním bola dosiahnutá čo možno najväčšia miera uspokojenia veriteľov v udržateľnej miere pre dlžníka, a to bez toho, aby to malo „likvidačný“ dopad na dlžníka.[3] ZKR vymedzuje dve obligatórne časti reštrukturalizačného plánu, a to opisnú časť a záväznú časť. Obsahové náležitosti opisnej časti reštrukturalizačného plánu sú vymedzené v ZKR.[4] Zjednodušené povedané, opisná časť by mala charakterizovať aktuálny stav a výsledok, ktorý sa reštrukturalizačným plánom má dosiahnuť. Na rozdiel od toho záväzná časť komplexne stanovuje hmotnoprávne vzťahy účastníkov reštrukturalizačného plánu, čo bude bližšie popísané a vymedzené v rámci tohto článku.

1. Záväzná časť reštrukturalizačného plánu

Záväzná časť reštrukturalizačného plánu má v porovnaní s vyššie spomenutou opisnou časťou reštrukturalizačného plánu záväzný charakter, čo koniec koncov vyplýva aj zo samotného znenia tejto časti. Z ustanovenia ZKR vyplýva, že „záväzná časť plánu obsahuje určenie všetkých práv a záväzkov, ktoré majú účastníkom plánu podľa plánu vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť.“[5] Je nutné poukázať na skutočnosť, že je nevyhnutné, aby bola záväzná časť reštrukturalizačného plánu určitá, v opačnom prípade by to bol dôvod na zamietnutie plánu veriteľským výborom[6] z dôvodu rozporu so záujmami veriteľov. Ako už bolo vyššie uvedené, reštrukturalizačný plán je listina, ktorá po prijatí veriteľským výborom a schvaľovacou schôdzou[7] a schválení súdom, zakladá vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností účastníkov reštrukturalizačného plánu. Práve z tohto dôvodu je potrebné, aby záväzná časť reštrukturalizačného plánu obsahovala všetky zákonné náležitosti, a to spôsobom, ktorým sa zamedzí vzniku pochybností o jej obsahu vo vzťahu k vzniku, zmene alebo zániku práv a povinností účastníkov plánu uvedených v záväznej časti reštrukturalizačného plánu. V prípade ak predkladateľ plánu[8] po prijatí plánu schvaľovacou schôdzou predloží súdu na potvrdenie reštrukturalizačný plán, kde v záväznej časti môže čo i len v časti vzniknúť nejaká pochybnosť, súd je povinný predložený reštrukturalizačný plán zamietnuť. Uvedený princíp určitosti plánu je vyjadrený aj v rozhodnutí súdu druhého stupňa, ktorý konštatoval, že „z ustanovení zákona č. 7/2005 Z. z. vo vzťahu k náležitostiam plánu preto jednoznačne vyplýva, že predmetná listina je spôsobilá na schválenie zo strany súdu výlučne a iba vtedy, ak má náležitosti, z ktorých obsahu, právneho vymedzenia možno jednoznačne vyvodiť záver o vzniku, zmene alebo zániku práv a povinností účastníkov plánu, čo však nemožno konštatovať vo vzťahu záväznej časti predloženého plánu, a preto ho súd nemôže schváliť.“[9][10]

2. Skupiny pohľadávok reštrukturalizačného plánu

Súčasťou záväznej časti reštrukturalizačného plánu je aj vytvorenie jednotlivých skupín pohľadávok, a to podľa kritérií vymedzených v opisnej časti plánu a následné rozdelenie pohľadávok ako aj samostatných skupín veriteľov zaradených do takto vytvorených skupín.

Z hľadiska uspokojovania zákon rozoznáva dva základné druhy pohľadávok:

• pohľadávky, ktoré sa uplatňujú prihláškou,
• prednostné pohľadávky[11], ktoré dlžník musí uspokojovať v plnom rozsahu a ktoré sa neuplatňujú prihláškou.[12]

Prednostné pohľadávky nie sú súčasťou záväznej časti reštrukturalizačného plánu, avšak je potrebné poznamenať, že nie je ZKR vylúčené, aby tam takéto pohľadávky boli zahrnuté. Predpokladom zahrnutia prednostných pohľadávok do plánu je predchádzajúci súhlas dotknutého veriteľa. Tu je možné konštatovať, že ak by veriteľ dal súhlas na zahrnutie jeho konkrétnej pohľadávky do záväznej časti plánu, tak potom by takáto pohľadávka „stratila status“ prednostnej pohľadávky a nahliadalo by sa na ňu ako na pohľadávku uplatnenú prihláškou, a to aj napriek tomu, že dôvod vzniku takejto pohľadávky tomu nezodpovedá.

V zmysle uvedeného je teda zrejmé, že v reštrukturalizačnom pláne budú zahrnuté iba také pohľadávky, ktoré boli do reštrukturalizácie prihlásené prihláškou, výnimkou je prípad prednostnej pohľadávky uvedený v predošlom odseku. Predmetom reštrukturalizačného plánu však nie sú pohľadávky, ktorých podstata spočíva v nepeňažnom plnení. Do reštrukturalizačného plánu taktiež nie je možné zaradiť ani pohľadávky z bezodplatných právnych úkonov a príslušenstvo prihlásených pohľadávok, na ktoré vznikol nárok po začatí reštrukturalizačného konania.[13]

Opätovne je potrebné uviesť, že cieľom reštrukturalizácie je uspokojenie pohľadávok veriteľov, preto by mal predkladateľ plánu pri kreovaní skupín reštrukturalizačného plánu a následnom zaraďovaní pohľadávok do takto vytvorených skupín akceptovať záujmy veriteľov. Vzhľadom k tomu, že veritelia zaradení do jednotlivých skupín pohľadávok hlasujú o prijatí, resp. neprijatí plánu, je možné vysloviť názor, že je potrebné, aby predkladateľ plánu zaradil týchto veriteľov do jednotlivých skupín pohľadávok správne a v súlade s ich záujmami. V opačnom prípade by veritelia mohli odmietnuť prijatie reštrukturalizačného plánu.

Z ustanovení ZKR[14] môžeme vyvodiť, že predkladateľ plánu je povinný v každej reštrukturalizácií vytvoriť minimálne dve skupiny pohľadávok, ktorými je skupina zabezpečených pohľadávok a skupina nezabezpečených pohľadávok. Okrem týchto obligatórne vytváraných skupín pohľadávok ZKR pripúšťa aj iné druhy skupín pohľadávok, ktorou je skupina pre majetkové práva akcionárov, skupina pre plánom nedotknuté pohľadávky, skupina pre podriadené pohľadávky alebo pohľadávky, ktoré by sa v konkurze uspokojovali v poradí ako podriadené pohľadávky.

Pre ozrejmenie, opätovne prehľadne uvádzame, že ZKR rozoznáva nasledujúce skupiny pohľadávok, ktoré sú obsiahnuté v záväznej časti reštrukturalizačného plánu:

• skupina zabezpečených pohľadávok[15] (obligatórna súčasť každej záväznej časti reštrukturalizačného plánu),
• skupina nezabezpečených pohľadávok (obligatórna súčasť každej záväznej časti reštrukturalizačného plánu),
• skupina pre majetkové práva akcionárov (fakultatívna súčasť každej záväznej časti reštrukturalizačného plánu),
• skupina pre plánom nedotknuté pohľadávky (fakultatívna súčasť každej záväznej časti reštrukturalizačného plánu),
• skupina pre podriadené pohľadávky alebo pohľadávky, ktoré by sa v konkurze uspokojovali v poradí ako podriadené pohľadávky[16] (fakultatívna súčasť každej záväznej časti reštrukturalizačného plánu).

Rozdelenie pohľadávok do jednotlivých skupín tak ako to bude prezentované v tomto článku je podstatné, a to nie len pri hlasovaní o schválení reštrukturalizačného plánu, ale aj pri uspokojovaní pohľadávok veriteľov. Nakoľko v reštrukturalizácií sú rôzne subjekty s rôznym právnym postavením a tiež s odlišnými ekonomickými a inými záujmami, nie je reálne, aby boli v reštrukturalizačnom pláne rovnako upravené ich práva a povinnosti. Práve z tohto dôvodu je v záväznej časti reštrukturalizačného plánu vytvorených viacero skupín, ktorých práva a povinnosti sú v rámci jednotlivých skupín upravené totožným spôsobom a rovnakou mierou.

Ďalšie časti článku budú teda zamerané na jednotlivé skupiny pohľadávok záväznej časti reštrukturalizačného plánu a zaraďovaním pohľadávok do týchto skupín v zmysle ustanovení § 137 a § 138 ZKR. Jednotlivé pohľadávky sa zaraďujú do skupín podľa kritérií špecifikovaných v opisnej časti reštrukturalizačného plánu v súlade s ustanovením ZKR.

2.1 Skupina zabezpečených pohľadávok

V rámci skupiny zabezpečených pohľadávok sú teda pohľadávky, ktoré sú zabezpečené niektorým zo zabezpečovacích práv upravených v ustanovení § 8 ZKR. Pri reálnom zabezpečení pohľadávky je určujúca hodnota majetku, ktorou je pohľadávka zabezpečená ako aj poradie zabezpečovacieho práva, a to za predpokladu, že je na zabezpečenom majetku zriadených viac ako jedno zabezpečovacie právo.[17] Najčastejšie sú veriteľmi zabezpečených pohľadávok a veriteľmi s najväčšou hodnotou pohľadávok finančné inštitúcie. V prípade zabezpečených pohľadávok je „pravidlo,“[18] v zmysle ktorého bude kreovaná samostatná skupina pre každého jednotlivého veriteľa zabezpečenej pohľadávky, pri ktorej je možné predpokladať, že výška hodnoty majetku, ktorou je zabezpečená, postačuje aspoň na jej čiastočné uspokojenie, za predpokladu, že veritelia týchto pohľadávok nesúhlasia so zaradením do iných skupín v rámci záväznej časti reštrukturalizačného plánu.[19] Platí, že predkladateľ reštrukturalizačného plánu nebude pri prerozdeľovaní do jednotlivých skupín zaradovať zabezpečené pohľadávky konkrétneho veriteľa do viacerých samostatných skupín, ale všetky jeho zabezpečeného pohľadávky zaradí do jednej skupiny.

Je potrebné poukázať na skutočnosť, že môže nastať prípad, keď nebude výška zabezpečenia dostatočná na úplne uspokojenie veriteľovej pohľadávky. Vo výške v akej je možné predpokladať, že pohľadávku nebude možné uspokojiť zo zabezpečenia, sa môže táto pohľadávka (v časti nad sumu zabezpečenia) subsumovať pod skupinu nezabezpečených pohľadávok podľa podmienok opisnej časti reštrukturalizačného plánu. V zmysle uvedeného je teda v dispozícii, a teda na úvahe predkladateľa, či nechá takúto pohľadávku v skupine zabezpečených pohľadávok alebo ju rozdelí a jej časť nepokrytú zabezpečením presunie do skupiny nezabezpečených pohľadávok.

V neposlednom rade je potrebné pri skupine zabezpečených pohľadávok poznamenať, že podľa § 120 ods. 5 ZKR má právne postavenie veriteľa zabezpečenej pohľadávky aj „veriteľ dlžníka, ktorý z dôvodu začatia reštrukturalizačného konania nemôže účinne vypovedať zmluvu alebo odstúpiť od zmluvy, na základe ktorej je dlžník oprávnený mať u seba vec, ku ktorej môže po splnení zmluvných podmienok nadobudnúť vlastnícke právo.“[20] Takýto veriteľ si však musí svoje práva vyplývajúce mu z pohľadávky riadne uplatniť prihláškou pohľadávky ako zabezpečenej.

2.2 Skupina nezabezpečených pohľadávok

Pohľadávky, ktoré sú subsumované do tejto skupiny je možné charakterizovať ako také, z ktorých si veritelia uplatňujú svoje práva prostredníctvom riadne vyplnenej prihlášky a títo veritelia si zároveň neuplatnili vo vzťahu k dlžníkovmu majetku žiadne zabezpečovacie právo. Táto skupina má spravidla najväčší počet veriteľov. Skupina nezabezpečených veriteľov má voči skupine zabezpečených veriteľov rozdiel, čo sa týka zapisovania samotných pohľadávok do skupiny. Nehovoríme o zabezpečovacom práve ale o už vyššie spomínanej potrebe vytvárania samostatnej skupiny pre každého zabezpečeného veriteľa. Toto „pravidlo“ sa na nezabezpečené pohľadávky neuplatňuje.

2.3 Skupina pre majetkové práva akcionárov

Predmetná skupina pohľadávok je vytváraná, ak reštrukturalizačný plán „predpokladá zmenu majetkových práv akcionárov dlžníka, prevod podniku dlžníka alebo zlúčenie, splynutie alebo rozdelenie dlžníka.“[21] V tejto skupine sú účastníkmi najmä:

• akcionári dlžníka,
• spoločníci dlžníka,
• členovia dlžníka.

Pohľadávky a majetkové práva akcionárov subsumované do rovnakej skupiny musia byť uspokojené rovnakou mierou a rovnakým spôsobom, čo znamená, že musia byť uspokojované pomerne. Uspokojiť pohľadávky v menšej miere (nie pomerne) alebo uspokojiť ich inak ako rovnakým spôsobom sa môže iba v prípade ak s tým dajú súhlas veritelia zaradení do tejto skupiny.

2.4 Skupina pre plánom nedotknuté pohľadávky

Vychádzajúc z ustanovenia § 137 ods. 3 ZKR môže predkladateľ plánu  vytvoriť aj skupinu plánom nedotknutých pohľadávok. Táto skupina môže byť tvorená pohľadávkami, ktorých uspokojenie je navrhované v plnom rozsahu za predpokladu, pokiaľ neboli ešte splatné a v reštrukturalizačnom pláne nie je zároveň navrhnutá zmena ich splatnosti. Poväčšine sa to bude týkať najmä pohľadávok, ktorých splatenie je nevyhnutné na udržanie podnikateľskej činnosti dlžníka, a teda aj cieľa reštrukturalizácie. Hovoríme o pohľadávkach týkajúcich sa úhrady za plyn, elektrickú energiu, vodu a iné. Plánom nedotknuté pohľadávky budú v celom rozsahu dlžníkom uhradené veriteľovi, a to za predpokladu, že bude reštrukturalizačný plán potvrdený príslušným súdom. Zaujímavosťou skupiny pre plánom nedotknuté pohľadávky je, že v zmysle § 148 ZKR je automatický vyjadrená akceptácia s prijatím plánu veriteľmi zaradenými do tejto skupiny.[22]

2.5 Skupina pre podriadené pohľadávky alebo pohľadávky, ktoré by sa v konkurze uspokojovali v poradí ako podriadené pohľadávky

Ďalšou skupinou sú pohľadávky veriteľov, ktoré sú podriadené. Podriadené pohľadávky patrili, alebo patria veriteľom spriazneným s dlžníkom. Podriadenými pohľadávkami sú aj zmluvné pokuty. Všetky spomenuté pohľadávky tvoria jednu skupinu bez rozdielov dôvodu ich právneho vzniku. Vychádzajúc z ustanovenia § 95 ods. 3 ZKR sa ako „podriadená pohľadávka uspokojí tiež zmluvná pokuta a pohľadávka, ktorá patrí alebo patrila veriteľovi, ktorý je alebo kedykoľvek od vzniku pohľadávky bol spriaznený s úpadcom.“ V rámci tejto skupiny pohľadávok je ustanovené, že pohľadávky nemôžu byť uspokojované rovnakým alebo lepším spôsobom ako iné pohľadávky. Je zaujímavosťou, že ZKR nemyslí na hlasovanie o prijatí plánu, a to vzhľadom k tejto skupine pohľadávok. Preto na základe „analogie legis“ k ustanoveniu § 148 ZKR je potrebné vyvodiť záver, že skupina pre podriadené pohľadávky nehlasuje o prijatí reštrukturalizačného plánu, ale jej súhlas s plánom sa predpokladá.

Záver

Cieľom článku bolo odborné rozobratie a priblíženie tematiky týkajúcej sa záväznej časti reštrukturalizačného plánu a jeho jednotlivých skupín.

Vo všeobecnosti je možné konštatovať, že najelementárnejšou ale zároveň aj najpodstatnejšou vecou je, aby bola záväzná časť reštrukturalizačného plánu vypracovaná čo možno najviac určito a bez akýchkoľvek pochybností na strane veriteľov. Koniec koncov správne vypracovanie záväznej časti reštrukturalizačného plánu a jeho predloženie predkladateľom plánu veriteľskému výboru, schôdzi účastníkov plánu a súdu vedie k hladkému priebehu schválenia reštrukturalizačného plánu veriteľským výborom a schôdzou účastníkov plánu a následnému potvrdeniu plánu súdom, čoho výsledkom je úspešné ukončenie reštrukturalizácie.

V článku boli rozobraté aj jednotlivé skupiny reštrukturalizačného plánu, ktoré boli analyzované a vzájomne porovnávané. Aktuálnu právnu úpravu jednotlivých skupín záväznej časti reštrukturalizačného plánu však nepovažujem za dostatočnú, resp. je možné zastávať názor, že je tu priestor na zlepšenie. De lege ferenda by bolo vhodné zaviesť obligatórnosť vytvárania viacerých skupín záväznej časti reštrukturalizačného plánu okrem aktuálne obligatórneho vytvorenia iba skupiny zabezpečených pohľadávok a nezabezpečených pohľadávok. Fakultatívne vytváranie skupín podľa aktuálnej právnej úpravy, ktoré je dané do dispozície tvorcovi reštrukturalizačného plánu a ktoré je zároveň iba na jeho úvahe, spôsobuje častokrát priestor pre pochybenie pri vytváraní záväznej časti reštrukturalizačného plánu, čoho dôsledkom je zamietnutie plánu veriteľským výborom alebo zamietnutie plánu príslušným súdom.

 

Použité informačné zdroje

1. ĎURICAM, M.: Konkurzné právo na Slovensku a v Európskej únii. 3. vydanie. Bratislava: EUROKÓDEX, s.r.o., 2012. 1024 s., ISBN: 978-80-89447-82-4
2. ĎURICA, M.: Zákon o konkurze a reštrukturalizácii. Komentár. 3. vydanie. Praha: C. H. Beck, s.r.o., 2019. 1456 s., ISBN: 978-80-7400-754-5
3. MACEK, M.: Konkurz, reštrukturalizácia a oddlženie s poznámkami. Bratislava: IURIS LIBRI, spol. s r.o., 2015. 519 s., ISBN: 978-80-89635-16-0
4. POSPÍŠIL, B..: Zákon o konkurze a reštrukturalizácií. Komentár. Bratislava: IURA EDITION, spol. s r.o., 2012. 650 s., ISBN: 978-80-8078-458-4
5. ŠTOFKOVÁ, P.: Postavenie správcu v konkurznom a reštrukturalizačnom konaní. Bratislava: IURA EDITION, spol. s r.o., 2012. 209 s., ISBN: 978-80-8078-561-1
6. ZÁMOŽÍK, J.: Civilné právo procesné. Plzeň: Aleš Čeněk, s.r.o., 2013. 376 s., ISBN: 978-80-7380-417-6
7. zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov
8. zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník
9. zákon č. 87/2015 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
10. Uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 12. mája 2014, sp. zn.: 4CoKR/18/2014

 

[1] ŠTOFKOVÁ, P.: Postavenie správcu v konkurznom a reštrukturalizačnom konaní. Bratislava: IURA EDITION, spol. s r.o., 2012. s. 181

[2] § 132 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov

[3] ZÁMOŽÍK, J a kol.: Civilné právo procesné. Plzeň: Aleš Čeněk, s.r.o., 2013. s. 257

[4] § 135 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov

[5] ĎURICA, M.: Zákon o konkurze a reštrukturalizácii. Komentár. 3. vydanie. Praha: C. H. Beck, s.r.o., 2019. s. 1011

[6] § 144 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov

[7] Schôdza účastníkov reštrukturalizačného plánu

[8] § 133 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov

[9] Uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 12. mája 2014, sp. zn.: 4CoKR/18/2014

[10] MACEK, M.: Konkurz, reštrukturalizácia a oddlženie s poznámkami. Bratislava: IURIS LIBRI, spol. s r.o., 2015. s 416

[11] Prednostné pohľadávky: „Pohľadávky, ktoré vznikli voči dlžníkovi počas reštrukturalizačného konania, pracovnoprávne nároky, na ktoré nárok vznikol za obdobie kalendárneho mesiaca, v ktorom došlo k začatiu reštrukturalizačného konania, odmena správcu a nepeňažné pohľadávky sa v reštrukturalizácii neuplatňujú prihláškou“

[12] ĎURICA, M.: Zákon o konkurze a reštrukturalizácii. Komentár. 3. vydanie. Praha: C. H. Beck, s.r.o., 2019. s. 1014

[13] ŠTOFKOVÁ, P.: Postavenie správcu v konkurznom a reštrukturalizačnom konaní. Bratislava: IURA EDITION, spol. s r.o., 2012. s. 184

[14] § 137 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov

[15] Zabezpečené pohľadávky: „Pohľadávka zabezpečená zabezpečovacím právom do výšky jej zabezpečenia. Zabezpečovacím právom sa rozumie záložné právo, zádržné právo, zabezpečovací prevod práva a zabezpečovací prevod pohľadávky vrátane iných práv, ktoré majú podobný obsah a účinky“

[16] Podriadené pohľadávky sú pohľadávky, ktoré sú spojené so záväzkom podriadenosti podľa ustanovenia § 408a zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník: „zmluvné strany sa môžu dohodnúť, že v prípade úpadku dlžníka alebo jeho zrušenia s likvidáciou sa pohľadávky veriteľa uspokoja až po uspokojení pohľadávok ostatných veriteľov dlžníka“

[17] POSPÍŠIL, B..: Zákon o konkurze a reštrukturalizácií. Komentár. Bratislava: IURA EDITION, spol. s r.o., 2012. s. 486

[18] Predmetné „pravidlo“ bolo do § 137 ods. 4 ZKR zavedené zákonom č. 87/2015 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „zákon 87/2015“). V pôvodom znení sa vytvárala skupina „pre každú zabezpečenú pohľadávku.“ Zákonom č 87/2015 sa zmenilo toto neflexibilné ustanovenie § 137 ods. 4 ZKR a nahradilo sa slovami „pre každého zabezpečeného veriteľa.“

[19] ĎURICAM, M.: Konkurzné právo na Slovensku a v Európskej únii. 3. vydanie. Bratislava: EUROKÓDEX, s.r.o., 2012. s. 860

[20] ĎURICA, M.: Zákon o konkurze a reštrukturalizácii. Komentár. 3. vydanie. Praha: C. H. Beck, s.r.o., 2019. s. 1018

[21] ŠTOFKOVÁ, P.: Postavenie správcu v konkurznom a reštrukturalizačnom konaní. Bratislava: IURA EDITION, spol. s r.o., 2012. s. 183

[22] § 148 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov: „Skupina pre plánom nedotknuté pohľadávky sa považuje za skupinu súhlasiacu s plánom.“