Posted onAuthorpaneuropsk

Zvýšená starostlivosť vo vzťahu k politicky exponovaným osobám v bankovníctve
Enhanced due diligence in relation to politically exposed persons in banking sector

Mgr. Dorota Francisciová

Paneurópska vysoká škola, Fakulta práva, Ústav medzinárodného a európskeho práva

 

Anotácia

Predložený článok sa venuje analýze politicky exponovaných fyzických osôb,  ktoré si podľa zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyžadujú zvýšenú starostlivosť pomocou nástrojov KYC (Know Your Customer) a KYT (Know Your Transaction) na základe AML (Anti-Money Laundering) regulácie zo strany povinnej osoby.

Annotation

The presented article is devoted to the analysis of politically exposed persons, who require enhanced due diligence under the Act on the Prevention of Legalization of Proceeds from Criminal Activity and on the Prevention of Financing of Terrorism as amended. This enhanced due diligence involves Know Your Customer (KYC) and Know Your Transaction (KYT) tools based on AML (Anti-Money Laundering) regulations by the obliged entity.

Kľúčové slová

Politicky exponované osoby, zvýšená starostlivosť, KYC, AML, povinná osoba

Key words

Politically exposed persons, enhanced due diligence, KYC, AML, obliged entity

Úvod

Anti-Money Laundering (AML) tzv. boj proti praniu špinavých peňazí je súbor rôznych politík, technológií a postupov, ktoré zabraňujú praniu špinavých peňazí. Podľa Úradu OSN pre drogy a kriminalitu (United Nations Office on Drugs and Crime – UNODC) sú tri fázy pri praní špinavých peňazí. Prvou fázou je umiestňovanie, následné vrstvenie finančných prostriedkov
a poslednou fázou je ich integrácia do obehu. Jedným z hlavných prostriedkov prevencie a boja proti praniu špinavých peňazí sú okrem iného aplikácie tzv. KYC a KYT nástrojov zo strany povinných osôb.[1]

Povinné osoby sa podľa Zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len AML zákon) rozdeľujú na banky, iné finančné inštitúcie, prevádzkovateľov hazardných hier, poštový podnik, súdneho exekútora, správcu v konkurznom konaní, osoby ako audítor, účtovník alebo daňový poradca, právnickú osoba, ktorá má povolenie na predaj alebo prenájom nehnuteľností, osobu advokáta alebo notára, poskytovateľa služby správy majetku, okrem iného aj poskytovateľa služieb peňaženky alebo zmenárne virtuálnej meny.[2] Banky a finančné inštitúcie sú najvýraznejšie povinné osoby v boji proti praniu špinavých peňazí, podľa Zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov je banka právnickou osobou založenou ako akciová spoločnosť so sídlom na Slovensku, je úverovou inštitúciou a má bankové povolenie.[3] 

Okrem iného majú povinné osoby vo vzťahu ku klientovi za úlohu identifikovať politicky exponované osoby ako vysoko rizikovú kategóriu jednotlivcov vo vzťahu k praniu špinavých peňazí.

Politicky exponované osoby označované aj ako PEP sú jednoducho povedané vysokorizikovou kategóriou jednotlivcov, ktorí boli medzinárodne identifikovaní ako osoby vyžadujúce zvýšenú náležitú starostlivosť. Všeobecnou obavou je, že osoby, ktoré zastávajú významné verejné funkcie a osoby, ktoré sú k nim príbuzné alebo s nimi spojené, predstavujú vyššie riziko pri možnosti prania špinavých peňazí, keďže ich postavenie ich robí náchylnejšími voči korupcii. Aj keď väčšina PEP nevykonáva nelegálnu činnosť, napriek tomu sa vyžaduje, aby každá povinná osoba, ktorá svojho zákazníka, alebo potencionálneho klienta identifikuje ako PEP-a vykonala dodatočné postupy primerané úrovni rizika, ktoré pre povinne osoby predstavuje. Politicky exponovanou osobou sa môže stať fyzická osoba zo dňa na deň, to znamená, že povinná osoba musí neustále kontrolovať existujúce aj novovzniknuté vzťahy/funkcie, čo si vyžaduje vyššiu úroveň náležitej starostlivosti a priebežného monitoringu aj po ukončení vzťahov alebo významnej verejnej funkcie. [4]

  1. Vývoj definície – Kto sa považuje za politicky exponovanú osobu ?

Na určenie politicky exponovanej osoby slúžia rôzne definície. Neexistuje jednotná medzinárodná definícia PEP. Podľa FATF (Financial Action Task Force), ktorý je nezávislý medzivládny orgán, ktorý vypracúva a presadzuje politiky na ochranu globálneho finančného systému pred praním špinavých peňazí, financovaním terorizmu a financovaním šírenia zbraní hromadného ničenia, je definícia PEP osoby rozdelená na päť kategórií. Prvou skupinou je zahraničná PEP osoba, ide o osobu ktorá zastáva významnú verejnú funkciu poverenú cudzím štátom. Druhou skupinou je PEP na vnútroštátnej úrovni. Tretia skupina PEP sú politicky exponované osoby zastávajúce významnú funkciu v medzinárodnej organizácii. Štvrtá skupina PEP osôb sú osoby priamo príbuzné k primárne politicky exponovanej osobe v prvej línii. Piatou skupinou PEP sú osoby blízko spolupracujúce s primárne politickou osobou v sociálnej alebo profesionálnej sfére. [5]

Na rozdiel od FATF, UNODC (United Nations Office on Drugs and Crime) nerozlišuje medzi zahraničným a vnútroštátnym PEP-om. Podľa UNODC (United Nations Office on Drugs and Crime) a ich vydaného dohovoru UNCAC (United Nations Conventions Against Corruption) sa medzi zahraničnou PEP osobou a vnútroštátnym definovaním nerozlišuje. V danom dohovore ani nie je politicky exponovaná osoba explicitne definovaná, ide teda o jednotlivca, resp. konečného užívateľa výhod, ktorý zastáva alebo zastával významnú verejnú funkciu, jeho rodinných príslušníkov a blízkych spolupracovníkov.[6]

Okrem univerzálnych celosvetových odporúčaní sa praniu špinavých peňazí venujú aj regionálne zoskupenia. Európske spoločenstvo / Európska únia vydala niekoľko smerníc, ktoré sa venujú práve tejto oblasti. 

Smernica AML prijatá v roku 1990 Európskym spoločenstvom, bola prvá smernica o boji proti praniu špinavých peňazí s cieľom zabrániť zneužívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí. AMLD 1 ustanovovala, že povinné osoby pri uzatváraní obchodného vzťahu uplatňujú požiadavky na povinnú starostlivosť o klienta (napr. identifikujú a overujú totožnosť klientov, monitorujú transakcie a hlásia podozrivé transakcie) v boji proti praniu špinavých peňazí.[7]

Druhá smernica vydaná ES – AMLD 2, ktorá nahrádzala pôvodnú AMLD 1, zaväzovala členské štáty len k boju prania špinavých peňazí, ktorých pôvod je z drogovej trestnej činnosti. Odporúčala ale zamerať sa na širšiu definíciu prania špinavých peňazí a boja proti terorizmu na základe 40 odporúčaní FATF.[8]

Tretia smernica AMLD 3, prvýkrát definovala samotný pojem politicky exponovanej osoby, prevzala všeobecnú definíciu UNCAC – teda politicky exponovanou osobou sa podľa AMLD 3 článku 3 odseku 8 rozumie fyzická osoba, ktorej je alebo bola zverená významná verejná funkcia a blízki rodinní príslušníci alebo osoby známe ako blízki spolupracovníci tejto osoby.[9]

Najširšia definícia politicky exponovaných osôb sa objavila prijatím štvrtej AML smernice – AMLD 4. Politicky exponované osoby sú rozdelené na osem skupín. V prvej skupine ide o najvýznamnejších zástupcov štátu – teda hlavu štátu, predsedu vlády, ministrov, ich zástupcov a štátnych tajomníkov. Druhá kategória osôb sú členova parlamentu alebo podobného legislatívneho orgánu. Treťou skupinou sú členovia riadiacich orgánov politických strán, teda ich štatutári. Štvrtou skupinou sú členovia justičných orgánov vyššieho stupňa, proti ktorým sa už nemožno odvolať – ústavný súd a najvyšší súd. Piatu skupinu tvoria členovia dvorov audítorov a rád centrálnych bánk. Šiestu skupinu tvoria vedúci diplomatických misií – veľvyslanci a chargés d’affaires, k nim zaraďujú aj vysokopostavených vojenských dôstojníkov. Siedmou skupinou sú členovia správnej, riadiacej, dozornej rady štátnych podnikov. Štátne podniky, inak označované aj SOE (a State-Owned Enterprise) sú tie, kde je štát majoritným vlastníkom. Poslednou ôsmou skupinou sú riaditelia, ich zástupcovia a členovia správnej rady v medzinárodných organizáciách. AMLD 4 bližšie definuje, že za politicky exponované osoby sa nepovažujú strední alebo nižší riadiaci pracovníci. Podľa AMLD 4 sa politicky exponovanou osobou rozumie aj rodič politicky exponovanej osoby, jej manžel/ka, jej deti a ich muži alebo manželky. Ide o tzv. prvú líniu rodinných príslušníkov.  AMLD 4 taktiež definuje blízke osoby politicky exponovaným osobám, ide o fyzické osoby, ktoré sú spolu s politicky exponovanou osobou KÚV – konečným užívateľom výhod vo vzťahu k právnickej osobe. Konečným užívateľom výhod sa rozumie fyzická osoba, ktorá skutočne ovláda, alebo vykonáva kontrolu nad právny subjektom, a vlastní podiel na akciách klienta nad 25%.[10]

V Smernici AMLD 5, ktorou sa mení smernica AMLD 4 je uvedené, že členské štáty by mali vydávať vlastné zoznamy významných verejných funkcií podľa ich vnútroštátnych zákonov a taktiež by mali vyžiadať od medzinárodných organizácií akreditovaných na ich území zoznam významných verejných funkcií v danej medzinárodnej organizácii.[11]

Na základe AML smerníc a po následnej transpozícii má aj Slovenská republika vlastnú definíciu politicky exponovanej osoby a zoznam významných verejných funkcií, ktoré sú súčasťou Zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len AML zákon). Súčasný zoznam významných verejných funkcií je výsledkom transpozícii smernice AMLD 4 doplnený o funkcie prokuratúry – generálny prokurátor, námestník generálneho prokurátora, špeciálny prokurátor, zástupca špeciálneho prokurátora, krajský prokurátor, námestník krajského prokurátora, okresný prokurátor, námestník okresného prokurátora, a najvyššie funkcie súdnictva – sudcovia najvyššieho, najvyššieho správneho a ústavného súdu, predsedovia a podpredsedovia krajského, správneho, okresného a Špecializovaného trestného súdu a Súdnej rady.[12]

Okrem vyššie spomínanej smernice AMLD 4, EÚ vydala aj Oznámenie Komisie C/2023/724 s názvom Významné verejné funkcie na vnútroštátnej úrovni, na úrovni medzinárodných organizácií a na úrovni inštitúcií Európskej únie a jej orgánov, kde sú zhrnuté všetky významné verejné funkcie všetkých členských štátov a inštitúcií a orgánov Európskej Únie.[13]

  1. Zvýšená starostlivosť pri rizikových osobách

Politicky exponované osoby nie sú jediná definícia potrebná v prípade boji proti praniu špinavých peňazí. Je nevyhnutné stanoviť, čo sa chápe pod pojmom zvýšenej starostlivosti, ktorú je potrebné vymedziť voči základnej starostlivosti o klienta banky.

  • Základná starostlivosť

Základná starostlivosť je vykonávaná pri každom klientovi a to pomocou KYC nástrojov, na základe ktorých povinná osoba vyhodnotí rizikovosť klienta. V základnej starostlivosti ide najmä o identifikáciu klienta a overenie jeho identity, identifikácia KÚV (konečný užívateľ výhod), zistenie účelu obchodného vzťahu, zistenie, či klient spĺňa kritéria na označenie za politicky exponovanou osobou alebo je označený ako sankcionovaná osoba[14], zistenie pôvodu finančných prostriedkov a vykonávanie priebežného monitoringu obchodného vzťahu.[15]

  • Zvýšená starostlivosť

Povinná osoba musí dbať na potenciálne hrozby vzniknuté s obchodným vzťahom s osobou, ktorá predstavuje zvýšené riziko legalizácie alebo financovania terorizmu. Podľa AML zákona vplývajú na rizikovosť osoby napríklad rizikové faktory vo vzťahu ku klientovi ako neobvyklý obchodný vzťah a intenzívne využívanie hotovosti, rizikové faktory z hľadiska produktu, služby, obchodu alebo distribučného kanála ako služby privátneho bankovníctva, obchodovanie s ropou, zbraňami, cennými kovmi, tabakovými výrobkami, umeleckými dielami, alebo predmetmi archeologického, historického, kultúrneho a náboženského významu a chránenými druhmi živočíchov, a rizikové faktory z geografického hľadiska ako rizikové krajiny s vysokou mierou korupcie, embargo a sankcionované krajiny a krajiny podporujúce terorizmus.[16] Zvýšená starostlivosť napomáha k znižovaniu potencionálneho AML rizika. Banky vykonávajú zvýšenú starostlivosť vždy, okrem iného, pri obchodnom vzťahu s politicky exponovanou osobou. Zvýšená starostlivosť vzťahujúca sa k politicky exponovaným osobám – pri obchodnom vzťahu s PEP osobou je možné uzavrieť až na základe súhlasu štatutárneho orgánu alebo so súhlasom určenej osoby pred uzatvorením alebo pokračovaním zmluvného vzťahu medzi bankou a politicky exponovanou osobou. Banka má právo zistiť pôvod majetku a finančných prostriedkov použitých pri obchode danej politicky exponovanej osoby. Musí taktiež priebežne a podrobne monitorovať daný obchodný vzťah, teda uplatňovať zvýšenú frekvenciu transakčného monitoringu a revízie pomocou KYC nástrojov.[17]

Podľa T. S. Greenberg a L. Gray, autorov knihy Politically Exposed Person, FATF ani UNCAC neukladá a ani neodporúča žiadne časové obmedzenia na obdobie, počas ktorého klient zostane označený ako PEP po odchode z významnej verejnej funkcie. Podľa nich by však uplatňovanie opatrení zvýšenej starostlivosti na všetkých bývalých funkcionárov, ich rodiny a blízkych spolupracovníkov na dobu neurčitú bolo neprimerané. Preto niektoré jurisdikcie zaviedli lehoty.[18]

Podľa článku 22 AMLD 4 majú povinné subjekty zvážiť pretrvávajúce riziko aspoň na 12 mesiacov a až dovtedy, kým PEP osoba nebude predstavovať už žiadne ďalšie riziko špecifické aj pre politicky exponované osoby.[19] 

A teda AML zákon pri politicky exponovaných osobách uvádza,
že uplatňovanie zvýšenej starostlivosti netrvá len počas vykonávania významnej verejnej funkcie, ale aj po dobu minimálne 12 mesiacov od ukončenia funkcie. Maximálne však do vtedy, kým povinná osoba nevylúči pretrvávajúce riziko u danej osoby.[20] Povinná osoba sa ale môže riadiť na základe vlastných interných posúdení, a po uplynutí ročnej ochrannej lehoty osobu neoznačiť ako PEP.

  1. KYC nástroje na určenie rizikovosti pri politicky exponovanej osobe           

V prípade zvýšenej starostlivosti o politicky exponované osoby je nevyhnutné poznať možnosti, vďaka ktorým je možné politicky exponovanú osobu identifikovať.

KYC z anglického Know Your Customer, znamenajú všetky nástroje použité
na identifikáciu klienta pri vstupe a pri pokračovaní v obchodnom vzťahu. Medzi KYC nástroje patrí v prvom rade identifikácia totožnosti klienta, podľa AML zákona musia povinné osoby pri fyzických osobách vedieť meno, priezvisko, rodné číslo, adresu trvalého pobytu, štátnu príslušnosť a doklad totožnosti. Súčasťou klientskej identifikácie sú nasledujúce postupy: Predloženie a kontrola dokladov totožnosti. Doklad totožnosti je overený dvomi stupňami, fyzicky pracovníkom banky a na základe overovacej aplikácie, tzv. čítačky dokladov. Následné zaznačenie povinných údajov do interných systémov povinných osôb. Ďalším nástrojom KYC je zisťovanie, či klient je politicky exponovanou osobou. Na zistenie či klient spĺňa status politicky exponovanej osoby slúžia rôzne dátové portály na národnej a medzinárodnej úrovni, jedným z dátového portálu na národnej úrovni je aj stránka FinStat, ktorý okrem iného slúži ako modul na overovanie politicky exponovaných osôb na Slovensku a v Českej republike a na overovanie osôb na medzinárodných sankčných zoznamoch.[21] Zistenie, či je osoba sankcionovaná je jeden z ďalších nástrojov KYC. Medzi nástroj patrí aj vyplnenie tzv. KYC dotazníkov, kde sú uvádzané odpovede v rozsahu uvedených podľa § 10 ods. 1, § 11 ods. 3 a § 12 ods. 1 a 2 AML zákona. Následne banky vyhodnotia riziká podľa § 20a AML zákona na základe už vyššie spomínaných faktorov v Prílohe 2 AML zákona o potenciálne vyššom riziku pri zvýšenej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi. Dané riziká sú posudzované investigátormi a spravodajskými jednotkami povinných osôb, ktorí vyhodnotia riziko a následne až na základe súhlasu štatutárneho orgánu alebo so súhlasom určenej osoby povolia alebo nepovolia uzavretie zmluvného vzťahu medzi bankou a potenciálnym klientom. [22]

  1. KYT nástroje pri politicky exponovaných osobách a neobvyklé obchodné transakcie

Okrem KYC povinné osoby používajú pri aj KYT nástroje na monitorovanie transakcií pri označení neobvyklej obchodnej transakcii.

KYT z anglického Know Your Transaction, zahŕňa získanie komplexných, podrobných, dátovo orientovaných informácií o transakciách svojich zákazníkov. KYT nástroje umožňujú povinným osobám identifikovať, monitorovať a následne nahlásiť podozrivé, neobvyklé obchodné transakcie. Medzi nástroje povinné osoby zaraďujú zber údajov – transakčné údaje a informácie o zákazníkoch, vyšetrovanie investigátormi a posudzovanie či ide o neobvyklé obchodné transakcie, ďalej hodnotenia rizika – povaha transakcie, zúčastnené strany, objem transakcie a geografická poloha, a následné nahlasovanie Finančnej spravodajskej jednotke.

Za neobvyklú obchodnú transakciu podľa § 4 AML zákona môžu povinné osoby označiť obchodnú operáciu, ktorá vzhľadom na svoju zložitosť, nezvyčajne vysoký objem finančných prostriedkov zjavne vybočuje z bežného rámca, nemá zrejmý zákonný a ekonomický účel. O neobvyklú obchodnú transakciu ide aj vtedy, ak klient odmietne identifikovať alebo poskytnúť údaje potrebné na vykonanie starostlivosti, a ak klient odmietne poskytnúť informácie o obchode, a vzhľadom na povahu zamestnania klienta je možné vylúčiť, že klient nemôže byť vlastníkom daných finančných prostriedkov. Taktiež realizácia transakcií z alebo do vysoko rizikových krajín, a do krajín, kde pôsobia teroristické organizácie. [23]

Pri politicky exponovaných osobách musí povinná osoba na základe KYT nástrojov priebežne a podrobne monitorovať obchodný vzťah a transakcie klienta. Ide o tzv. neustály ongoing monitoring pri zvýšenej starostlivosti o klienta vo vzťahu k politicky exponovaným osobám.

  • Porušenia pri identifikácii klienta a monitoringu transakcií zo strany povinnej osoby a následná sankcia

Finančná spravodajská jednotka môže povinnej osobe uložiť sankcie za nedodržanie ustanovení podľa AML zákona. Ak povinná osoba opakovane neplní ustanovenia vyplývajúce z AML zákona, jej môže FSJ dokonca odobrať oprávnenie.

V roku 2021 udelila FSJ povinnej osobe – Československej obchodnej banke, a.s. pokutu vo výške 1 500 000 € za porušenia ustanovení vyplývajúcich z AML zákona. Pričom povinná osoba zle identifikovala rizikový profil klienta a po už hlásených neobvyklých obchodných operáciách nevenovala klientovi zvýšenú starostlivosť, pričom konečný užívateľ výhod bol Číňan bez zjavnej spojitosti na SR. Okrem zlej identifikácie rizika, išlo súčasne
aj o obchodné transakcie s vysokým objemom finančných prostriedkov a následné odoslanie prostriedkov do rizikových krajín, teda krajín ktoré predstavujú vyššie riziko legalizácie príjmu z trestnej činnosti.[24]

Povinná osoba má povinnosť nahlásiť FSJ neobvyklú obchodnú operáciu a to nie len
u politicky exponovaných osôb, aby sa predišlo praniu špinavých peňazí. V roku 2023 udelila FSJ pokutu povinnej osobe – 365.bank, a.s. vo výške 2 000 000 € za porušenia ustanovení vyplývajúcich z AML zákona. Povinná osoba nevenovala osobitnú pozornosť obratu viac ako 49 miliónov € a hotovostným vkladom v celkovej výške viac ako 38 miliónov €, ktoré boli následne cezhraničným prevodom odoslané do rizikových krajín mimo Európskej únie (Čína, Taiwan, Hongkong),  pričom povinná osoba neohlásila neobvyklé obchodné operácie bez zbytočného odkladu FSJ a neukončila obchodný vzťah s okamžitou platnosťou, alebo neodmietla vykonanie konkrétnych obchodov počas výpovednej lehoty, a teda neprijala náležité opatrenia a nezabránila praniu špinavých peňazí.[25]

V roku 2024 Finančná spravodajská jednotka uložila povinnej osobe – obchodníkovi s cennými papiermi VALOR o.c.p., a.s. pokutu vo výške 20 000 € za ne-identifikáciu politicky exponovanej osoby, následné nevykonanie zvýšenej starostlivosti pri obchodnom vzťahu s klientom, nezistenie pôvodu finančných prostriedkov alebo majetku, a nevykonanie priebežného monitoringu transakcií a to až v piatich prípadoch, čím povinná osoba porušila ustanovenia vyplývajúce z AML zákon.[26]

Záver

Zvýšená starostlivosť vo vzťahu k politicky exponovaným osobám je kľúčovým aspektom boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Identifikácia a monitorovanie týchto osôb sú nevyhnutné pre zabezpečenie integrity finančných systémov. Politicky exponované osoby predstavujú vyššie riziko vzhľadom na ich verejné funkcie, čo z nich robí potenciálne zraniteľné subjekty voči korupcii. Povinné osoby musia vykonávať dôkladnú identifikáciu a priebežný monitoring politicky exponovaných osôb, čo zahŕňa použitie nástrojov KYC (Know Your Customer) a KYT (Know Your Transaction). Pri posudzovaní rizikovosti sa berú do úvahy faktory ako neobvyklé obchodné vzťahy, intenzívne využívanie hotovosti a obchodovanie s vysoko rizikovými produktami či v rizikových geografických oblastiach. V rámci AML (Anti-Money Laundering) zákonov a smerníc EÚ je stanovený podrobný rámec pre identifikáciu a riadenie rizík spojených s PEPs. Slovenská republika má svoju definíciu politicky exponovanej osoby a zoznam významných verejných funkcií podľa AML zákona. Nedodržanie povinností môže viesť k vysokým pokutám a sankciám, ako aj k odobratiu oprávnenia na podnikanie pre povinné osoby. Príklady z praxe ukazujú, že finančné inštitúcie, ktoré nedokázali správne identifikovať a monitorovať rizikové osoby, čelili pokutám. Vytvorenie celoeurópskeho registra politicky exponovaných osôb
by uľahčilo povinným osobám identifikáciu a riadenie rizík spojených
s PEPs. Tento krok by posilnil koordináciu a efektívnosť boja proti praniu špinavých peňazí
na európskej úrovni. Zvýšená starostlivosť o politicky exponované osoby je nevyhnutná pri predchádzaní finančnej kriminality. Využívanie moderných nástrojov a dôsledné dodržiavanie regulácií sú kľúčové pre účinný boj proti týmto hrozbám.

 

Použité informačné zdroje

COX, D., 2014. Handbook of Anti-Money Laundering. Chichester: John Wiley & Sons, Ltd, 2014, 754 s. ISBN: 978-0-470-06574-7.

Directive (EU) 2015/849 of the European Parliament and of the Council of 20 May 2015 on the prevention of the use of the financial system for the purposes of money laundering or terrorist financing, amending Regulation (EU) No 648/2012 of the European Parliament and of the Council, and repealing Directive 2005/60/EC of the European Parliament and of the Council and Commission Directive 2006/70/EC

Directive (EU) 2018/843 of the European Parliament and of the Council of 30 May 2018 amending Directive (EU) 2015/849 on the prevention of the use of the financial system for the purposes of money laundering or terrorist financing, and amending Directives 2009/138/EC and 2013/36/EU  

Directive 2001/97/EC of the European Parliament and of the Council of 4 December 2001 amending Council Directive 91/308/EEC on prevention of the use of the financial system for the purpose of money laundering

Directive 2005/60/EC of the European Parliament and of the Council of 26 October 2005 on the prevention of the use of the financial system for the purpose of money laundering and terrorist financing

Document C/2023/1574 of the European Commission of Prominent public functions at national level, at the level of International Organisations and at the level of the European Union Institutions and Bodies

EUROPEAN COMMISSION. 2024. EU context of anti-money laundering and countering the financing of terrorism[online]. Dostupné na: https://finance.ec.europa.eu/financial-crime/eu-context-anti-money-laundering-and-countering-financing-terrorism_en#links [cit. 21-03-2024]

FINANCIAL ACTION TASK FORCE. 2013. POLITICALLY EXPOSED PERSONS [online]. Dostupné na: https://www.fatf-gafi.org/content/dam/fatf-gafi/guidance/Guidance-PEP-Rec12-22.pdf.coredownload.pdf [cit. 21-03-2024]

FINSTAT. 2024. O Projekte [online]. Dostupné na: https://finstat.sk/o-finstate [cit. 21-03-2024]

Ministerstvo vnútra SR. 2021. Rozhodnutie PPZ-FSJ2-36-030/2019-KPO. [online]. Dostupné na: https://www.minv.sk/swift_data/source/policia/fsj/kpo/FSJ_36_30.pdf [20-5-2024]

Ministerstvo vnútra SR. 2022. Rozhodnutie PPZ-FSJ2-20-027/2021-KPO. [online]. Dostupné na: https://www.minv.sk/swift_data/source/policia/fsj/kpo/AVR365.pdf [20-5-2024]

Ministerstvo vnútra SR. 2024. Rozhodnutie PPZ-FSJ2-16-011/2022. [online]. Dostupné na: https://www.minv.sk/swift_data/source/policia/fsj_biro/rozhodnutia/Rozhodnutie%20o%20ulozeni%20pokuty%20a%20sankcie%20zverejnenia%20pravoplatneho%20rozhodnutia%20c.%20PPZ-FSJ2-16-0112022-KPO%20zo%20dna%2029.01.2024.pdf [cit. 20-5-2024]

T. S. Greenberg, L. Gray. 2010. Politically exposed person. Washington, DC: The World Bank, 2010. 144 s. ISBN: 978-0-8213-8249-3.

UNITED NATIONS OFFICE ON DRUGS AND CRIME. 2014. United Nations
Convention Against Corruption [online]. Dostupné na: https://www.unodc.org/documents/treaties/UNCAC/Publications/Convention/08-50026_E.pdf [cit. 21-03-2024]

Zákon č. 289/2016 Z. z. o vykonávaní medzinárodných sankcií a o doplnení zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov

Zákon č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov  

Zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov

[1] UNDOC, 2024. MONEY LAUNDERING. [online]. Dostupné na: https://www.unodc.org/unodc/en/money-laundering/overview.html [cit. 20-4-2024]

[2] Zákon č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov

[3] Zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov

[4] COX, D., 2014. Handbook of Anti-Money Laundering. Chichester: John Wiley & Sons, Ltd, 2014, 754 s. ISBN: 978-0-470-06574-7.

[5] FINANCIAL ACTION TASK FORCE. 2013. POLITICALLY EXPOSED PERSONS [online]. Dostupné na: https://www.fatf-gafi.org/content/dam/fatf-gafi/guidance/Guidance-PEP-Rec12-22.pdf.coredownload.pdf [cit. 21-03-2024]

[6] UNITED NATIONS OFFICE ON DRUGS AND CRIME. 2014. United Nations Convention Against Corruption [online]. Dostupné na: https://www.unodc.org/documents/treaties/UNCAC/Publications/Convention/08-50026_E.pdf [cit. 21-03-2024]

[7] EUROPEAN COMMISSION. 2024. EU context of anti-money laundering and countering the financing of terrorism [online]. Dostupné na: https://finance.ec.europa.eu/financial-crime/eu-context-anti-money-laundering-and-countering-financing-terrorism_en#links [cit. 21-03-2024]

[8] Directive 2001/97/EC of the European Parliament and of the Council of 4 December 2001 amending Council Directive 91/308/EEC on prevention of the use of the financial system for the purpose of money laundering

[9] Directive 2005/60/EC of the European Parliament and of the Council of 26 October 2005 on the prevention of the use of the financial system for the purpose of money laundering and terrorist financing

[10] Directive (EU) 2015/849 of the European Parliament and of the Council of 20 May 2015 on the prevention of the use of the financial system for the purposes of money laundering or terrorist financing, amending Regulation (EU) No 648/2012 of the European Parliament and of the Council, and repealing Directive 2005/60/EC of the European Parliament and of the Council and Commission Directive 2006/70/EC

[11] Directive (EU) 2018/843 of the European Parliament and of the Council of 30 May 2018 amending Directive (EU) 2015/849 on the prevention of the use of the financial system for the purposes of money laundering or terrorist financing, and amending Directives 2009/138/EC and 2013/36/EU

[12] Zákon č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov

[13] Document C/2023/1574 of the European Commission of Prominent public functions at national level, at the level of International Organisations and at the level of the European Union Institutions and Bodies

[14] Zákon č. 289/2016 Z. z. o vykonávaní medzinárodných sankcií a o doplnení zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov

[15] Zákon č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov

[16] Zákon č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov

[17] § 12 zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov

[18] T. S. Greenberg, L. Gray. 2010. Politically exposed person. Washington, DC: The World Bank, 2010. 144 s. ISBN: 978-0-8213-8249-3.  

[19] Directive (EU) 2015/849 of the European Parliament and of the Council of 20 May 2015 on the prevention of the use of the financial system for the purposes of money laundering or terrorist financing, amending Regulation (EU) No 648/2012 of the European Parliament and of the Council, and repealing Directive 2005/60/EC of the European Parliament and of the Council and Commission Directive 2006/70/EC

[20] § 12 zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov

[21] FINSTAT. 2024. O Projekte [online]. Dostupné na: https://finstat.sk/o-finstate [cit. 21-03-2024]

[22] Zákon č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov

[23] § 4 Zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov

[24] Ministerstvo vnútra SR. 2021. Rozhodnutie PPZ-FSJ2-36-030/2019-KPO. [online]. Dostupné na: https://www.minv.sk/swift_data/source/policia/fsj/kpo/FSJ_36_30.pdf [20-5-2024]

[25] Ministerstvo vnútra SR. 2022. Rozhodnutie PPZ-FSJ2-20-027/2021-KPO. [online]. Dostupné na: https://www.minv.sk/swift_data/source/policia/fsj/kpo/AVR365.pdf [20-5-2024]

[26] Ministerstvo vnútra SR. 2024. Rozhodnutie PPZ-FSJ2-16-011/2022. [online]. Dostupné na: https://www.minv.sk/swift_data/source/policia/fsj_biro/rozhodnutia/Rozhodnutie%20o%20ulozeni%20pokuty%20a%20sankcie%20zverejnenia%20pravoplatneho%20rozhodnutia%20c.%20PPZ-FSJ2-16-0112022-KPO%20zo%20dna%2029.01.2024.pdf [cit. 20-5-2024]